Hybnou silou boli najmä úspory. Keďže opatrenia v rámci pandémie nového
koronavírusu znížili možnosti spotreby, zrodil sa globálny fenomén v
podobe "nútených úspor". Prílivy do bankových vkladov kvôli ponechaniu
nevyužitého príjmu na bankových účtoch sa takmer strojnásobili. Bankové
vklady predstavovali viac ako polovicu nových úspor na všetkých
sledovaných trhoch. Výsledkom bolo, že po prvýkrát bankové vklady na
celom svete rástli tempom 11,9 %. Rovnako rástli aj cenné papiere
posilnené silnými akciovými trhmi a rast zaznamenali aj penzijné fondy.
Čisté finančné aktíva slovenských domácností sa podľa spoločnosti počas
minulého roka zvýšili o 11,2 %. Na rozdiel od väčšiny susedných krajín
však bankové vklady neboli hlavnou hybnou silou. Napríklad v Českej
republike sa prílev na bankové účty strojnásobil, na Slovensku zostali v
zásade na rovnakej úrovni. Výraznejší nárast zaznamenali cenné papiere,
ako aj aktíva v poisťovníctve a majetku v dôchodkových fondoch. V
rebríčku bohatstva krajín skončilo Slovensko na 38. mieste s priemerným
bohatstvom Slováka vo výške 7530 eur.
Globálny HDP by mal napriek situácii v tomto roku výrazne rásť, a to
kvôli očkovacej kampani, ktorá umožňuje ekonomikám opäť otvoriť a
čiastočne sa vrátiť k normálu. Uvoľnené menové politiky a fiškálne
podpory stále platia. Pre sporiteľov celého sveta to znamená, že tento
rok by pre nich mal byť rok s celkovým rastom finančných aktív na úrovni
7 %. "Celkové čísla vyzerajú pôsobivo, no väčšina domácností v
skutočnosti nešetrila, len jednoducho odložila peniaze nabok. Všetky
tieto nečinné peniaze na bankových účtoch sú však zmarenou
príležitosťou. Domácnosti by namiesto toho mali investovať do svojich
penzií, ale aj do zelených zmien. Bojím sa, že ak sa ich domácnosti
začnú nakoniec zbavovať, peniaze skončia opäť len v spotrebe a ďalej
budú len poháňať infláciu. Nutne preto potrebujeme novú kultúru sporenia," dodal hlavný ekonóm spoločnosti Ludovic Subran.